O’dú àlʉ ndrá drìó, à kʉ́
à zɨ ́nɨá ‘bá dɨ ̀yɨ ri oá yɨ
mà è sé lé á àyɨ ̀kó sɨ.
Iam estis feliĉa familio.
Fú nɨ ́ ndrá àfʉ́ èyɨ mà
èsé léá kʉ Èyɨ ndrá éyɨ
mà tibâ mà àzà ko à kúá
àzɨ ́nɨ ámvʉ́á
Ili neniam interbatalis. Ili helpis siajn gepatrojn hejme kaj kampe.
Te ‘bá lè ndrà èyɨ mà cá
à cɨ ́ mà àgéɨ ́á ènyɨ ́á kʉ.
Sed ili ne rajtis proksimiĝi al fajro.
Ànɨ ́ yɨ ndrâ à zɨ ́ yɨ vɨ ́lé
‘dɨ ̀yɨ ngá ‘íní sɨ ̀.
À’dɨsìkʉ ‘bá édé èyɨ ò di ̀ri ̀ akápɨ akáaká rɨ ̀ sɨ!
Ili ĉiam devis nokte fari sian laboron. Ĉar ili estis faritaj el vakso.
Te ágúpíámvá àlʉ rɨ ̀lè
ndrá àvá sɨ ̀ mú ací rɨá
è tú alɨ ́á.
Sed unu el la knaboj sopiris eliri en la sunlumon.
O’dú àlʉ, mvá àlʉrɨ mà
ásí mʉzʉ́ è tú alɨ ́árɨ ̀ ndè
èrɨrá . Èrɨ mà ádrí pi ́ ìrì
‘dɨ ̀yɨ ogǎ èrɨ sɨ ̀.
Iun tagon la sopiro estis tro forta. Liaj fratoj avertis lin…
Ogatá ‘dà awɨ ́nɨ ́ è rɨ mà
àzà kó kʉ. E’dó aká è tú
drizàsɨ ̀.
Sed jam estis tro malfrue! Li fluidiĝis pro la varmega suno.
Anzɨ ndě té ò diri ̀ rʉ
akǎ pɨ akáaká ‘dà yɨ ovú
cà ndi ́ sɨ yɨ mà adrɨ ̂ nɨ
nè ri ́á akâ ri ́á .
La vaksinfanoj tiel malĝojis vidi sian fraton forfandiĝi.
Anzɨ ‘dɨ ̀yɨ ngá otʉ́tá ‘yé .
Edé ò diri ̀ akápi ̀ ‘bó ‘di ̀ rɨ
mà jó ló kò à rɨ ́á rʉ.
Sed ili faris planon. Ili formis la fandiĝintan vakson kaj kreis birdon.
Anzɨ ‘dɨ ̀yɨ jí yɨ mà adrí
à rɨ ́á rʉ́ rɨ ̀ ‘bé ʉrʉ ó nɨ ́ mà
drìá.
Ili transportis sian birdo-fraton supren al alta monto.
Ètú nɨ ́ e’dórɨa agarɨ ́á, yɨ
mà ádrɨ ̂ à rɨ ́á rʉ́ rɨ ̀ nga òlɨ ́
álɨ ́á, ongó bé è tú ò’bɨ ́ti
nɨ ́ rɨ ̀ mà alɨ ́á.
Kaj kiam la suno leviĝis, li forflugis kantante en la matenlumo.