Ndrí ‘ɨ, Òcó ‘ɨ àzɨ ́nɨ Tí pɨ
yɨ ndráa ágyí àzɨ ́ àmbó
nɨ. O’dú àlʉ yɨ mu àcìá
tákísɨ ̀sɨ ̀.
Kapro, Hundo kaj Bovo estis tre bonaj amikoj. Iun tagon ili vojaĝis en taksio.
Ká mu cá pàrí yɨní muzʉ́
rɨ ̀á ‘boó, dèrévà zí dɨ ́ yɨ
‘ɨ ́mà séndè òfèzʉ́.
Kiam ili atingis la finon de sia vojaĝo, la ŝoforo petis ilin pagi siajn tarifojn. Bovo pagis sian tarifon.
Òcó fè séndè àmbó nɨ ‘ɨ ́
séndè nyɨ ́rɨ ́ nɨ ́ ovʉzʉ́ èrɨ
vʉ́ ‘yo rɨ ̀sɨ ̀
Hundo pagis iom pli, ĉar li ne havis la ĝustan monon.
Dèrévà nɨ ́ lèrɨá òcó drí
èrɨ mà séndè jólókó
ògòrɨá, cotí ndrí ce ‘ɨ
óngúá apázʉ́ séndè òfè
kókòrʉ́.
La ŝoforo estis dononta al Hundo lian monŝanĝon, kiam Kapro forkuris sen pagi ion ajn.
Àwókó nya dɨ ́ dèrévà
mà alé sǎàrʉ́ ànɨ ́ ko drì
nzʉ́ mʉ̀tʉ̀kárɨ ̀ be òcó mà
séndè mà jólókó omvɨ
kókòrʉ́.
La ŝoforo tre incitiĝis. Li forkuris sen doni al Hundo lian monŝanĝon.
E’yó ‘dɨ ̀sɨ ̀, kpere àndrʉ̀
òcó nɨ ̀ nzʉ mʉ̀tʉ̀kárɨ ̀
vʉ́álêrʉ́ lèzʉ́ ti sʉzʉ́
mʉ̀tʉ̀kárɨ ̀ mà alé àlùzʉ́
dèrévà ándráa múpɨ
‘ɨ ́mà séndè be rɨ ̀ ndàzʉ́.
Tial, eĉ hodiaŭ, Hundo kuras al aŭto por rigardi enen kaj trovi la ŝoforon, kiu ŝuldas al li lian monŝanĝon.
Ndrí nɨ apá mʉ̀tʉ̀kárɨ ̀ cɨ ́
rɨ ̀ mà ó’dúkó sɨ ̀ apáapá.
Èrɨ ‘ye òrìsɨ ̀ à’dɨsɨ ̀kʉnɨ
egá kɨ ́nɨ ̀ ‘bà nga ‘ɨ bɨ ̀
mʉ̀tʉ̀kárɨ ̀ mà àjè ‘ɨ ́ nɨ ́
ndráa awɨ ́ òfě kʉ rɨ ̀ sɨ ̀ rá.
Kapro forkuras de la sono de aŭto. Ŝi timas ke ŝi estos arestita, ĉar ŝi ne pagis sian tarifon.
Tí asɨ ́ ɨ ́nɨ ̌ ‘ɨ ́mà kʉ
mʉ̀tʉ̀kárɨ ̀ ngòlé nɨ kà tró
emú nɨ ̀ tɨ ́. Èrɨ ‘ɨ ́mà sâ ‘du
nzɨ ̀lá mà drɨ ̀ agazʉ́
à’dʉsɨ ̀kʉnɨ nɨ ̀rá kɨ ́nɨ ̀ ‘ɨ ́ òfè
ndráa ‘ɨ ́ vɨ ́lé mʉ̀tʉ̀kárɨ ̀
ma àjè wóró rá.
Kaj bovo ne ĝenas sin, kiam aŭto venos. Bovo prenas sian tempon transirante la vojon, ĉar ŝi scias, ke ŝi pagis tutan sian tarifon.